kúpeľni, kde každý kus pripomínal ľudskú tvár či zviera; čierny florálny vzor kostolnej dlažby;
oranžovo-zelené tapety v maminej kuchyni; srdiečkový vzor na posteľnom prádle v detskej izbe;
vzor mojej krikľavo ružovej peleríny, ktorú som tak veľmi chcela nosiť do škôlky, ale nikdy mi to
neprešlo; geometrický vzor nášho červeného tkaného koberca v jedálni; vzor na tanieroch, ktoré
vyzerali ako slnko s lúčmi po obvode; orientálny vzor na predsádke Rozprávok z tisíc a jednej
noci...
A toto je vzor na stenách výťahu. Tým výťahom som v detstve chodila s rodičmi na návštevu
k pratete a praujovi. Ten vzor by už upadol do zabudnutia, keby som ho minulý týždeň po
rokoch znovu neobjavila. Vyvoláva vo mne celý rad tých najpríjemnejších spomienok, ale aj
smútok za milovanými príbuznými, ku ktorým ma ten výťah už nikdy nevyvezie.
A aj pre toto som od malička posadnutá vzormi - okrem toho, že rozvíjajú fantáziu, viažu
na seba spomienky. [p]
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára